O MLYNE
Technické pamiatky majú z historického hľadiska význam v rozvoji výrobných síl a patria medzi základné determinanty civilizačného vývinu spoločnosti. Ich prvenstvo nemôžu nahradiť žiadne nové budovy či stavby. Okrem dokumentárnej hodnoty majú aj estetické kvality, ktoré skrášľujú životné prostredie. Typické technické pamiatky Žitného ostrova sú predovšetkým vodné mlyny, ktoré boli v prevádzke na Veľkom i Malom Dunaji a na Klátovskom ramene Malého Dunaja.
Podľa historikov vodné mlyny na území Žitného ostrova sú známe od 12. storočia. V druhej polovici 19. storočia bolo ešte vyše sto vodných mlynov na 21 lokalitách – teda v niektorých obciach ich bolo viac. Napríklad vo Vojke nad Dunajom mleli v 15-ich, v Bodíkoch v 14-ich, v Šamoríne v 13-ich mlynoch. Vodné mlyny boli aj na takých lokalitách, ktoré dnes už ležia v značnej vzdialenosti od rieky, ako napr. v Šamoríne, vo Veľkom Mederi, v Baloni, v Jurovej, v Malých Dvorníkoch, vo Vydranoch, a v Lúči na Ostrove. Z uvedeného veľkého počtu počtu mlynov na Žitnom ostrove zachovalo len veľmi málo. V okrese Dunajská Streda máme v súčasnosti nasledovné technické pamiatky: vodnú pílu v Jahodnej, pozostatky vodného mlyna s haťou v Jahodnej a vodný mlyn v Dunajskom Klátove. Okrem nich na Žitnom ostrove (resp. na Malom Dunaji) sa zachoval vodný mlyn v Tomášikove a vodný mlyn v Jelke.
Konštrukcia mlynov bola prispôsobená sile prúdenia vody: na Dunaji a na Malom Dunaji stavali spodkové na horských a podhorských potokoch vrchové mlyny. Budova s mlynicou mohla byť vo vode na pilieroch (tzv. kolové), na člnoch (tzv. lodné), či na brehu rieky. Mlyny lodné v našom regióne boli známe a používané na Dunaji (Gabčíkovo, Palkovičovo, Medveďov). Najrozšírenejšie boli mlyny kolové, z nich sa však nezachoval ani jeden, iba zbytky pilierov v Jahodnej svedčia o niekdajšej sláve týchto mlynov.
Spodkové mlyny s veľkým lopatkovým kolesom a mlynicou na brehu, boli v našom regióne dosť zriedkavé a predsa práve z tohto druhu sa podarilo jeden zachrániť v Dunajskom Klátove. Táto vzácna technická pamiatka bola postavená niekedy koncom 19. storočia. Prezentuje stav mlynárskej výroby a technického myslenia v oblasti Žitného ostrova na začiatku 20. storočia. Význam pamiatky zvyšuje takmer kompletne zachované technické zariadenie so všetkými súčasťami ktoré pochádzajú pravdepodobne zo začiatku 20. storočia. Z hľadiska výskytu patrí dnes už k málo zachovaným pamiatkam svojho druhu v širšom regióne. Posledným vlastníkom mlyna bol Michal Cséfalvay, otec ktorého mlyn odkúpil od predchádzajúceho majiteľa - rodiny Dukasovcov. V tom čase bola mlynica mlyna zhotovená z drevených dosiek. Okolo roku 1922 sa uskutočnila prestavba mlyna do dnešnej podoby murovanej mlynice, ktorá mu vtisla súčasný vzhľad. Na rozdiel od ostatných vodných mlynov v regióne mlynica je murovaná, len koleso a hnacia časť sú umiestnené v drevenej prístavbe. Vďaka tejto prestavbe mlyn ako jediný v celom okrese sa zachovalo ako technické zariadenie.
Mlynica predstavuje jednoposchodovú budovu vybudovanú z pálenej tehly so sedlovou strechou postavenej na brehu na kamenné a z časti na betónové základy, bez pivničného priestoru. Stropy medzi jednotlivými poschodiami sú z drevenej trámovej nosnej konštrukcie s doskovou palubovkou. Okná sú oceľové s jednoduchým pevným zasklenením z časti otváracie, dvere sú drevené doskové s kovanými oceľovými pántami. Strecha je krytá so škridlami. Konštrukcia krovu je drevená, riešená hambálkovou konštrukčnou sústavou.
Technické zariadenie kolového mlyna pozostáva zo sústavy hnacej, prevodovej a pracovnej:
Základom hnacej sústavy je veľké lopatkové vodné koleso na spodný náhon, ktoré je kombinovanej kovovo-drevenej konštrukcie. Voda k mlynskému kolesu je privedená pomocou mlynského náhonu so stavidlom. Vodné koleso je dvojvencové s dvomi dvojitými kovovými vencami na vonkajšom obvode, v ktorých je osadených 32 drevených lopatiek. Kovové vence kolesa sú prepojené ôsmymi pármi drevených hranolových špíc (lúčov), vychádzajúcich z masívneho horizontálneho dreveného hriadeľa, ktoré sú k hriadeľu pripevnené pomocou kovových upevňujúcich pásových prvkov. Mohutný hriadeľ veľkého kolesa v horizontálnej polohe je vyhotovený z dubového dreva, má na oboch koncoch vpracované oceľové čapy, uložené v drevených ložiskách. Hrady nesúce vodorovný hriadeľ vodného kolesa sú osadené na pilótach z agátového dreva, zatlčených do dna vodného toku.
Prevodová sústava mlyna s ozubenými prevodovými kolesami je umiestnená v solitérnej drevenej búde, situovanej medzi murovanou mlynicou a veľkým vodným kolesom. Prevodová sústava pozostáva z veľkého palečného kolesa, ktoré poháňalo ležatý hriadeľ s cievami a s vertikálnym malým palečným kolesom, ktoré zaberalo do zvislého pastorka na vretene.
Prostredníctvom prevodovej sústavy rotačný pohyb vertikálneho vodného kolesa s vodorovným hriadeľom sa prenáša na rotačný pohyb vodorovného mlynského kameňa, behúňa, pevne osadeného na zvislom železnom vreteni. Kamenné zloženie, t.j. pár mlynských kameňov spolu s vyrezávanou drevenou násypkou, ktorou sa nasypalo zrno do mlecieho zariadenia, a s valcovou stolicou, ktorá v neskoršom období nahradila mlynské kamene, patria k najcennejším častiam inventára mlyna.
Mlyn bol v prevádzke do roku 1941, kedy bola prevádzka všetkých menších vodných mlynov v regióne zastavená. V druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a objekt bol vyhlásený za chránenú národnú kultúrno-technickú pamiatku. Bola realizovaná stavebno-technická rekonštrukcia objektu. Pre verejnosť bol mlyn sprístupnený 21.augusta 1987 a je v súčasnosti využívaný ako muzeálny exponát. Mlyn je dlhodobo využívaný na expozičné účely Žitnoostrovného múzea v Dunajskej Strede, ktoré takto in situ prezentuje jeho výnimočné hodnoty, ako aj mlynársku tradíciu regiónu.
Po ukončení prevádzky vodný mlyn začal schátrať najmä dôsledkom postavenia mostu v päťdesiatych rokoch, čím bola voda odvedená od vodného kolesa. Pôvodne tok Klátovského ramena prehradzovala kolová hať, ktorá usmerňovala a urýchľovala prúd vody na koleso. Nefunkčnosť vodného kolesa neumožnila údržbu technického vybavenia. K tomu sa pridali dôsledky vysokých vodných stavov a povodní a potreba záchrany mlyna pre nasledujúce pokolenia bola stále aktuálnejšia. Obec v r. 2014 v rámci programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora rozmanitosti v kultúre a v umení v rámci Európskeho kultúrneho dedičstva“ podala projekt na obnovu a rekonštrukcia vodného mlyna, ktorý bol v r. 2015 prijatý.
V rámci realizácie projektu komplexnej obnovy mlyna roku 2016 prebehla rekonštrukcia interiéru aj exteriéru včítane novej strechy budovy mlyna. Obnovilo sa mlynské koleso, jeho oporná časť a k nemu patriace ozubené koleso. Taktiež boli spevnené brehy, vybudovala sa nová ohrada, prebehla komplexná úprava okolitého terénu. Na protiľahlom brehu Klátovského ramena oproti mlynu bolo vybudované mólo – vyhliadková plošina. Pre verejnosť bol mlyn znovu otvorený 7. mája 2016.
Vodný mlyn sa nachádza v extraviláne obce Dunajský Klátov v juhovýchodnej krajinnej časti na lokalite Huszamér za bývalým areálom roľníckeho družstva na parcele č. 255/4, súp. č. 4 v katastrálneho územia obce. Mlynica vodného mlyna je situovaná na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja, ktoré je významnou prírodnou lokalitou, a je od r. 1993 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. Samotný vodný mlyn je vyhlásený za národnou kultúrno- technickú pamiatkou, zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok pod číslom Zs/82/2301/NH,
Návšteva vodného mlyna v Dunajskom Klátove je zážitkom nielen pre milovníkov historických zaujímavostí či technických pamiatok, ale aj pre nadšencov prírody Klátovského ramena - územia s množstvom chránených rastlinných a živočíšnych druhov.
13 °C
2 °C
15/6 °C
18/7 °C
22/10 °C
o mlyne
Sledujte informácie z nášho webu na svojich inteligentných telefónoch. Využívajte našu novú mobilnú aplikáciu - V OBRAZE.
