História

História

Napriek skutočnosti, že Žitný ostrov pôvodne je zložený z rôznych nánosových ostrovčekov pokrytých pieskom a usadeninami, na jeho území predsa sa vyskytovali oblasti vhodné na obrábanie a osídlenie, dôkazom čoho sú pamiatky uložené v Žitnoostrovskom múzeu v Dunajskej Strede z obdobia keltského, avarského a rannouhorského osídlenia. Jedno z nálezísk z keltského obdobia je na území susedskej obce, v Malých Dvornikoch.

Prvá písomná pamiatka o obci pochádza z roku 1392, kde je uvedený pod názvom Thekues. Názov osady s veľkou pravdepo- dobnosťou pochádza z maďarského slova "tōke" (v preklade "klát") a poukazuje na zalesnené plochy nachádzajúce sa na území povodia Malého Dunaja a dnešného Klátovského ramena.

Počas tureckej nadvlády napriek skutoč- nosti, že Žitný ostrov bol prírodnou hranič- nou oblasťou, tu žijúce obyvateľstvo bolo vystavené sústavným tureckým rabovacím nájazdom. Podľa dobových záznamov je- den z takých nájazdov bol v roku 1529 a podľa ďalšieho záznamu v roku 1683 bolo odvlečených 104 obyvateľov susednej dediny (Horné Mýto) do otroctva. Aby sa chránili pred nájazdmi, podľa ústneho podania, obyvatelia obce v tomto období sa stiahli hlbšie na zalesnené a močaristé územia blízko vodných tokov, na súčasné územie obce.

Podľa súpisu daní v roku 1553 Zomor János a Kondé Lázár spolu uhradili daň za 6 port ako ich majitelia. V neskoršom období zemným pánom obce a k nej patriaceho chotára sa stala rodina Kondé z Pokateleku.

V r. 1634 sa uskutočnila kontrolná návšteva zástupcu arcibiskupského cirkevného úradu a jej písomná správa popisuje zrúcaniny kláštora, ktorá sa stala pravdepodobne obeťou častých povodní a zmien korýt vtedajších vodných tokov na tejto časti Žitného ostrova. Ako poloha zrúcaniny je pomenovaný istý "Kolostor sziget" ("Kláštorný ostrov").

Cestovnê popisy z konca 18. a zo začiatku 19. storočia popisujú obec ako "maďarskú obec s obyvateľmi rímsko- katolíckého vyznania, s úrodnými poliami a dobrými pastvi- nami" (1796), resp. ako "maďarskú dedinu s 208 rímsko-okatolíckým a 5 židovským obyvateľmi s množstvom lúk, pasienkov a lesov" (1851).

Sčítanie obyvateľstva v r.1828 evidovalo 220 obyvateľov v 29 domoch. Na konci 19. storočia chotár obce sa dostal do majetku rodiny Habermannovcov. V období Rakúsko-uhorskej monarchie obec bola súčasťou okresu Dunajská Streda v Bratislavskej župe od začiatku 20. storočia ako "Dunatõkés" (Dunajský Klátov). Obec v roku.1910 mala 196 obyvateľov, v prevažnej miere maďarskej národnosti. Po skončení 1. svetovej vojny stal súčasťou Československa pod názvom "Tekeš".

Na základe Prvej viedenskej arbitráže obec bola v roku 1938 opakovane pripojená k Maďarsku, a po ukončení 2. svetovej vojny bola navrátená do Československej Republiky. Z obyvateľov obce ako príslušníci vtedajšej maďarskej armády ôsmi padli v bojoch 2. svetovej vojny, ich pamiatku pripomína pamätná tabuľa umiestnená na miestnom rímskokatolíckom kostole. Po vojne na základe Benešových dekrétov podľa žijúcich očitých svedkov bolo minimálne osem rodín "odsunutých" na česko-nemecké pohraničie (sudety), ktorí sa vrátili do obce až koncom štyridsiatych rokov. Minimálne taký istý počet obyvateľov obce sa zachránilo tým, že v rámci tzv. „reslovakizácie“ sa prihlásili k slovenskej národnosti.

Od roku 1948 úradným názvom obce je "Dunajský Klátov". V rámci kolektivizácie v poľnohospodárstve, miestne jednotné roľnícke družstvo bolo "založené" začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia, ktoré neskoršie bolo zlúčené s družstvom v susednom obci Jahodnà a ktoré spolu s miestnym Štàtnym majetkom zamestnávali prevažnú väčšinu obyvateľov obce v poľnohospodárstve. Pre vtedajšie pomery príznačné, že v päťdesiatych rokoch v miestnych Štátnych majetkoch zaoberali aj s pestovaním ryže.

Z hľadiska štátnej správy obec bol v roku 1960 pripojený k Jahodnej, dnes (od roku.1990) znovu je samostatnou obcou okresu Dunajská Streda.